Vznik a história obce

Staršie nálezy z obdobia staroveku, najmä doby bronzovej a železnej,  naznačujú existenciu drobných sídiel alebo pohybu obyvateľstva v našom prostredí. O vytváraní stálych sídiel – osád, majerov a dedín však možno hovoriť  až v období stredoveku,  resp. vzniku Uhorského kráľovstva.

Aj naše obce, ako mnohé na Slovensku, spájajú svoj vznik s hradom. Takéto sídliská  – v  stredovekej literatúre označované ako podhrady – podhradie,  osady či majere vznikali ako súčasti hradu – zabezpečovali jeho zásobovanie a služby. Náš  hrad Korlátko  plnil úlohu strážcu, ale zároveň sa stával aj strediskom panstva, ktoré uhorskí králi, ako jeho prví majitelia, darovali svojim oddaným služobníkom. Postupne sa z jeho podhradia   vytvorili 3 samostatné obce, ktoré sa zlúčili v 19., resp. 20. storočí. Tradícia opretá o údaje prevzaté od maďarských historikov nás vedie k začiatku 14. storočia, presnejšie k roku 1324, kedy  je zaznamenaná prvá zmienka o podhradí  hradu s  latinským pomenovaním Korlathkeu. V listinách z 15. storočia (od roku 1445) sú hodnoverne zaznamenané názvy  Podhradie „PODHRAGY“ – Lezko Podhrágy / Lieszko puszta, latinsky sa uvádza aj  s prívlastkom prédium (čo označovalo  dočasne spustnutú osadu, resp. hospodársky dvor).   Neskoršie urbárne zápisy  uvádzajú lieskovské i cerovské, prípadne aj rozbežské chotárne názvy  pod Leszko major a Podhragy.  Cerovská časť podhradia a cerovský chotár však zrejme nesúviseli celkom  len s Korlátkom a korlátskym panstvom. Súviseli i s územím patriacim majiteľom hrádku – starého zámočku.

Od 16. storočia sú nájdené záznamy bohatšie.  V polovici  16. storočia  boli  obce v majetku Františka Nyáriho,  manžela Alžbety Korlátskej  z rodu Bučani.  Podhradie je  uvedené  ako „Korlátkő zsellérek a várhoz“,   sú tu prvýkrát spomenuté Rozbehi, Lieskové je uvedené ako  „Lyzko“. Podobne je to v súpise z  roku 1598.  V  roku  1632 je doložený aj súčasný názov Cerová – doteraz  najstarší známy údaj bol z roku 1696. Zápisnica z kánonickej vizitácie šaštínskeho archidiakonátu zo 17. marca 1632 uvádza údaj o existencii miestneho  cintorína so zvonicou s jedným zvonom (stál na mieste súčasného kostola). Informácia dáva tušiť, že obec už dávno predtým musela existovať – aj keď možno ako súčasť podhradského majera. Názvy „falu Czerova“  prípadne Czirova sa vyskytujú i v urbárskych zápisoch, ale zatiaľ sa nepodarilo určiť k akému roku ich možno priradiť.

„Novšiu históriu“ od 18. storočia nám pomáhajú spoznávať najmä urbárne zápisy. Sú v nielen nich názvy našich obcí,  majetky a ich popisy, ale i mená vlastníkov a  mená obyvateľov. Vzácne údaje poskytujú aj matričné zápisy a zápisnice z cirkevných vizitácií. Podrobnosti odkrývajú presnejšie mapy, dokumenty, bohatá maďarská a  neskôr aj slovenská historiografická literatúra a záznamy úradov. Tie zaznamenávajú aj zlúčenie obcí Cerová a  Lieskové („Czerova“ és „Lészkó“), ktoré boli výnosom z roku 1889 zlúčené do obce Korlátkö – s  platnosťou od 1.1.1890.

Obec Rozbehy samostatne existovala až do roku 1976.

Cerová, Lieskové a Rozbehy sa prvýkrát objavujú na mapách vydaných po roku 1700. Jednou z  nich je mapa „Comitatvs Posoniensis Germanis Presbvrg dicti Delineatio Geographica …“, ktorú vydal Johann Baptist Homann v  Norimberku v  roku 1757,  autorom je slovenský kartograf Samuel  Mikoviny.

Najstaršie fotografie obce, ktorými jej archív disponuje, sú zrejme pohľadnice:

Z rodinného  archívu pani Emílie Petrášovej pochádzajú fotografie: vľavo dom Petrášovcov v 19. storočí,  postavený v roku 1850. Vpravo: fotografia členov Potravného a úverového družstva v obci Korlátkö s rodinami pred hostincom v Lieskovom z roku 1906.