DSS Bojková

Domov sociálnych služieb pre dospelých BOJKOVÁ

adresa: DSS Bojková, Rozbehy 74, 906 33 Cerová

telefón: 034/6583427

www: https://www.dssbojkova.sk/

mail: bojkova@zupa-tt.sk

zriaďovateľ: Trnavský samosprávny kraj

štatutárny zástupca (riaditeľ DSS): Mgr. Marianna Škápiková

Domov sa nachádza v pohorí Malých Karpát cca 3 km od miestnej časti Rozbehy. Je unikátny svojou polohou hlboko v horách, v tichom prostredí.

Z histórie

Na mieste, kde je postavená súčasná budova domova, stál už pred 1. svetovou vojnou  malý poľovnícky kaštieľ. Jeho existenciu potvrdzujú zmienky a záznamy v maďarskej tlači a archívnych materiáloch (záznam z roku 1911, 1913) a tiež aj údaje na uhorských katastrálnych mapách.  Patril  majiteľovi okolitých lesov inžinierovi Chrislerovi. Po vzniku Československej republiky ho odkúpilo Ministerstvo sociálnej starostlivosti a do kaštieľa umiestnilo  45 vojnových invalidov z prvej svetovej vojny. Tí boli v roku 1938  premiestnení do Kovároviec a na Bojkovú boli umiestnené deti s mentálnym postihnutím, ktoré tu našli svoj domov až do roku 1941.

V tomto roku začala Charita v Bratislave s výstavbou novej budovy. O rok neskôr tu Ministerstvo vnútra SR zriadilo Ženský výchovný ústav pre asociálne osoby.  Pri prechode frontu  na jar 1945 kaštieľ  a okolie zasiahli boje medzi nemeckou a sovietskou Červenou armádou. Pri jednom útoku vznikol požiar a celý pôvodný kaštieľ zhorel. Zostala iba novšia budova z roku 1941. Dočasne sa 3 roky využívala ako sklad pre trnavskú nemocnicu.

V roku 1948  ju upravili a otvorili v nej Dom dôchodcov s kapacitou 30 lôžok.  V domove pracovali správca Ján Poturnaji z Trstína s manželkou, v kuchyni tri kuchárky, jedna upratovačka, jedna práčka a kočiš.  Základné potraviny a rôzne iné potreby dovážali na konskom záprahu z Jablonice, ktorá je vzdialená 10 km. V roku 1950 začali v domove   pracovať  prvé rehoľné sestry Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža. Počas totalitného režimu to bol jediný ústav, ktorý komunistickej ideológii nebol „tŕňom v oku“. Milosrdné sestry Svätého kríža tu vôbec neprekážali a pôsobia na tomto mieste dodnes.

Postupne sa domov zveľaďoval. V 50 rokoch bola postavená  práčovňa, stodola, šopa na uhlie a drevo. Uskutočnili sa opravy na budove, bola oplotená záhrada. V roku  1959 sa Dom dôchodcov zmenil na špecializovaný Ústav sociálnej starostlivosti zameraný na starostlivosť o dospelých ľudí s mentálnym postihnutím. Jeho kapacita sa zvýšila na 43 lôžok.  Preto v roku 1967 pribudol tzv. sociálny pavilón a byty pre sestry a o 10 rokov neskôr aj garáže a ďalšie hospodárske budovy.

V  80 rokoch bola zavedená trojzmenná prevádzka domova, zlepšila sa celková ošetrovateľská starostlivosť. Oddelenia boli vybavené modernejšími prístrojmi a pomôckami.  Keď bola v roku 1989 vybudovaná nová asfaltová cesta z  Rozbehov  a  ústav  získal  auto a traktor,  zlepšil sa prístup k domovu i možnosti lepšieho hospodárenia. V ďalších rokoch sa postupne rekonštruovali strechy, okná, uskutočnila sa prestavba maštalí i modernizácia kuchyne.

Ústav po transformácii v roku 1998 dostal  názov Domov sociálnych služieb pre dospelých Bojková  a v roku 2002 prešiel do zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja.

Poslanie domova

Domov sociálnych služieb poskytuje celoročnú pobytovú sociálnu službu fyzickým osobám (mužom) do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z o sociálnych službách. Jeho cieľom je trvale zlepšovať kvalitu poskytovaných sociálnych služieb na základe profesionálneho a individuálneho prístupu k prijímateľom sociálnych služieb s rešpektovaním ich ľudských práv a slobôd. Prostredníctvom vytvárania dôvery,  atmosféry vzájomnej úcty a rešpektu, profesionálnej odbornosti, tímovej zodpovednosti a solidárnosti pomáhať prijímateľom sociálnej služby posilňovať vedomie vlastnej hodnoty a zodpovednosti.

V domove už 70 rokov pôsobia sestry Svätého kríža,  ktoré poskytujú nielen fyzickú starostlivosť, ale snažia sa postihnutým ľuďom  duchovne pomáhať, „byť im blízko, zdieľať s nimi radosti a bolesti“.

FOTO: Mgr. Marianna Škápiková