Medzi ďalšie historické pamiatky, ktoré si zasluhujú pozornosť patrí bývalý panský kaštieľ. V roku 1700 ho dal postaviť István Korlatkoy. V prvej polovice 19 st. ho odkúpil Štefan Motešický a v r. 1846 ho odkúpil gróf Alfréd von Windischgratz aj s priľahlým parkom. Od tejto doby bol kaštieľ málo obývaný. Majiteľ sem chodieval iba v časoch odstrelu vysokej zveriny. V čase pobytu grófa v kaštieli mali občania prechod cez park zakázaný a nikto sa nesmel v blízkosti kaštieľa zdržiavať.

Samotná budova je jednoposchodová, stavaná v kríženom slohu s prvkami renesancie. Na spodnej strane nádvoria je vysoký múr. Ostatné tri strany obdĺžnika boli obstavené bytmi pre služobníctvo, kuchyňou, šopami a maštaľami. Vo vlastnej budove na poschodí bola postavená sieň na zábavy pánov. V prednej časti prízemia bola malá kaplnka, v ktorej miestny duchovný počas pobytu grófa slúžieval omšu.

Okolo kaštieľa je park s umelým jazierkom. Pod týmto jazierkom sa nachádzalo záhradníctvo zamerané na pestovanie zeleniny, kvetín a ovocných stromov. V samotnom parku prevládali rôzne okrasné kríky ako jasmín, stromcha vonná a iné. Zo stromov to boli červený smrek , buk červený, jedľa, breza, gaštan jedlý, lipa, a ovocné stromy.

Po smrti gróga Windischgratza disponovali s majetkom jeho právny zástupcovia Dr. Róth a Dr. Holló. V roku 1935 títo dvaja behom jedného dňa a jednej noci pobrali na nákladné autá všetky cenné predmety , hlavne obrazy, gobelíny, umelé predmety, koberce, príbory a údajne to všetko odviezli do Maďarska. Zariadenie ktoré užívalo služobníctvo bolo rozpredané vo verejnej dražbe cerovským občanom. Potomkovia rodiny Windischgratzov si žiadali len tri veci: písací stôl, stojan na fajky a sane. Boli to hodnotné rezbárske práce, ktoré boli odoslané do Mníchova. Potom bol kaštieľ prázdny, no nie nadlho. Kúpil ho bratislavský advokát Dr. Štefan Ravasz. Po 2. svetovej vojne mu však bol odňatý a skonfiškovaný. Prešiel do majetku štátu.

V roku 1948 boli budovy kaštieľa poverené poľnohospodárstvu. Tu sa v ňom zriadilo učilište pre výučbu poľnohospodárskych odborníkov.

V roku 1966 bol v budove zriadený detský domov, kde bolo v opatere 38 chlapcov. Kláštor slúžil ako detský domov do roku 1967. V tomto roku bol kláštor poškodený zemetrasením. Od roku 1969 kaštieľ slúži ako Charitný domov sestier Svätého kríža.

Podľa slov starých ľudí ako aj názvu jednej parcely „Pod starým kaštieľom“ existoval kedysi v obci aj starý kaštieľ, vedľa dnešného cerovského cintorína. O tom či to kaštieľ naozej bol alebo nie sa nezachovali žiadne písomnosti. Zostala tu z neho iba doposiaľ zachovaná pivnica. Toto miesto je cerovanom dobre známe pod názvom „Židák“ podľa náhrobkov židov z 2. sv. vojny.